Design Thinking je prístup zameraný na inováciu produktov, služieb a procesov či obchodných modelov vo firmách. K jeho základným východiskám patrí porozumenie zákazníka a jeho prežívania a potrieb, empatia, generovanie nápadov a riešení, prototypovanie a neustále získavanie spätnej väzby. Informácie, ktoré následne firma získava, môže znova premietnuť do úprav zlepšovania svojho produktu, služby alebo procesu. 

Čo je to Design Thinking?

Design Thinking je metóda, ktorá sa používa na kreatívne riešenie problémov a je zameraná najmä na koncového užívateľa. Vďaka nej môžete riešiť aj problémy, kvôli ktorým nefungujú systémy vo firmách tak akoby mali. Využíva sa v manažmente, v rámci dizajnu a pri navrhovaní či zlepšovaní výrobkov a služieb.

Na koncového užívateľa sa pozerá empaticky prihliadajúc na skúmanie jeho potrieb. Poznatky z týchto pozorovaní následne využíva pri hľadaní riešení. Výsledkom metódy Design Thinking by teda malo byť kontinuálne zlepšovanie užívateľského zážitku.

Prvými autormi, ktorí písali o Design Thinking, boli už v 60. rokoch, John E. Arnold v „Creative Engineering“ a L. Bruce Archer v „Systematic Method for Designers“. Túto metódu neskôr spopularizovala konzultačná spoločnosť IDEO. Konkrétne jej CEO, Tim Brown. Dnes túto metódu využívajú firmy po celom svete i jednotlivci v každodennom živote a prednášky o Design Thinking patria medzi najpopulárnejšie na všetkých svetových univerzitách.

Spoznajte 5 fáz Design Thinking

Ako sme už spomenuli, Design Thinking predstavuje proces myslenia a práce ako aj porozumenie riešeného problému a zákazníka. Najprv zadefinujeme problém, prídeme s dostatočným množstvom nápadov ako problém riešiť, prototypizujeme riešenie, testujeme, získavame spätnú väzbu a následne získané informácie premietneme do úprav výsledného riešenia.

Napríklad firma rieši otázku, ako by mohla ľuďom zlepšiť skúsenosť s výberom a nákupom oblečenia alebo ako si má firma vybrať správny jednoduchý a bezpečný online softvér pre svoje obchodné procesy a projektový manažment.

Pozrime sa na jednotlivé fázy Design Thinking:

  1. Empatia - schopnosť vcítiť sa do zákazníka
  2. Definovanie problému a jeho opis - vieme, čo ideme riešiť
  3. Generovanie nápadov
  4. Vytvorenie prototypu produktu alebo služby
  5. Testovanie aj so získavaním spätnej väzby

1. Empatia 🤝

“Focus on the users and all else will follow” - Larry Page. Jednoducho povedané, na prvom mieste je vždy zákazník. V prvom kroku Design Thinking by ste sa mali zamerať na to, ako pochopiť svojho užívateľa, zákazníka či spotrebiteľa.

Skúste sa pozrieť na problém z jeho perspektívy (empaticky, vnímavo), skúmajte jeho zmýšľanie a potreby. V tejto fáze sa často využívajú rôzne fokusové skupiny, dotazníky, spätná väzba, štúdie a prieskumy. Tieto metódy vedia byť pomerne nákladné. Niekedy však stačí aj jednoduchý rozhovor so zákazníkom, či dokonca posedenie s priateľmi pri pive alebo káve.

Jedným z nástrojov, ako môžete získavať spätnú väzbu, je aj CRM systém, ktorý vám umožňuje budovať databázu zákazníkov, spotrebiteľov a kľúčových kontaktov. V rámci neho môžete neustále rozvíjať svoju profesionálnu databázu kontaktov.

Každý užívateľ je iný, a teda aj vo firme by ste sa mali vedieť pozrieť na daný problém z viacerých perspektív. Inak sa môže stať, že riešenie, ktoré príde rozumné majiteľovi spoločnosti alebo manažérom, nemusí byť pochopené zo strany spotrebiteľa. To môže stáť vašu spoločnosť veľa času aj peňazí.

2. Definovanie problému 🧐

V tejto fáze je čas na vyhodnotenie predchádzajúcej empatickej fázy. Zhrnutie všetkých postrehov a pozorovaní. Tu sa využíva aj tvorba fiktívnych osôb reprezentujúcich rôzne tipy užívateľov. Niekedy ani sami používatelia nevedia definovať aké sú ich potreby, avšak na základe dôsledného pozorovania, ich vieme často odhaliť. Presné zadefinovanie problémov, ktorým čelíte, je kľúčové pri nasledujúcej fáze.

3. Generovanie nápadov 💡

Ak už poznáme problém, môžeme sa pustiť do tvorenia nápadov. Na základe zistených informácií, môžeme začať s brainstormingom. Pri brainstormingu ide skôr o kvantitu, než o kvalitu myšlienok. Nejde o to nájsť finálne riešenie, ale o zhromaždenie čo najviac pohľadov na danú vec.

Každý nápad, aj keď nie najlepší, môže slúžiť ako podnet inému nápadu. Vaše myšlienky vizualizujte či už prostredníctvom kresieb, myšlienkových máp, cez tzv. moodboardy alebo rôzne diagramy. Všetko to vám to môže poslúžiť ako podnet. Na konci tejto fázy by ste mali mať zopár finálnych nápadov.

4. Prototyp 📃

Prichádza prvá verzia riešenia. Priestor pre realizáciu nápadov z predchádzajúcej fázy. Tu nejde o to, aby ste vytvorili finálny produkt, ale aby ste vytvorili produkt, na ktorom budete schopný v ďalšej fáze skúmať užívateľa.

Prototyp by mal odpovedať aj na to, či je vaše riešenie realizovateľné. Niekedy sa budete musieť vrátiť do fázy brainstormingu a vymyslieť niečo iné. Aj keď vás to posunie o krok späť, budete o skúsenosť bohatší.

5. Testovanie 🧪

Keď sa dostane prototyp k užívateľovi je dôležité skúmať interakciu s produktom či službou, v online svete vyhodnocovať dáta. Jednoducho získať spätnú väzbu. Pri testovaní často narazíte na veci, ktoré vás vrátia na predchádzajúce fázy. A možno až na úplný začiatok. V konečnom dôsledku je stále lepší nefunkčný prototyp než nefunkčný finálny produkt, do ktorého boli investované niekoľko násobne väčšie investície.

Je dôležité povedať, že pri tejto metóde nejde až tak o vyriešenie jedného problému, než o kontinuálne odpovedanie na potreby spotrebiteľa. Preto sa často Design Thinking schémy zobrazujú cyklicky a nie lineárne.

Viac o Design Thinking

Ak sa chcete o tejto metóde dozvedieť viac, tu je zopár zdrojov a príkladov z praxe.