Čo je to Design Thinking?

Ide o metódu, ktorá sa používa na kreatívne riešenie problémov s primárnym zameraním na koncového užívateľa. Pozerá sa na užívateľa empaticky a skúma jeho potreby. Poznatky z týchto pozorovaní následne využíva pri hľadaní riešenia. Jej výsledkom by malo byť kontinuálne zlepšovanie užívateľského zážitku.

Prvými autormi, ktorí písali o Design Thinking, boli už v 60. rokoch, John E. Arnold v „Creative Engineering“  a L. Bruce Archer v „Systematic Method for Designers“. Neskôr túto metódu spopularizovala konzultačná spoločnosť IDEO. Konkrétne to bol jej CEO Tim Brown. Dnes túto metódu využívajú spoločnosti po celom svete aj jednotlivci v každodennom živote. Prednášky na túto tému sú jedny z najpopulárnejších na všetkých svetových univerzitách.

5 krokov Design Thinking

  1. Empatia
  2. Definovanie problému
  3. Generovanie nápadov
  4. Prototyp
  5. Testovanie

1. Empatia 🤝

“Focus on the users and all else will follow” Larry Page. Alebo slovenská verzia, na prvom mieste je vždy zákazník. V prvom kroku by ste sa teda mali zamerať na to, ako pochopiť svojho užívateľa, zákazníka či spotrebiteľa. Pozrieť sa na problém z jeho perspektívy (empaticky), skúmať jeho zmýšľanie a potreby. V tejto fáze sa často využívajú rôzne fokusové skupiny, dotazníky, spätná väzba, štúdie a prieskumy. Tieto metódy vedia byť pomerne nákladné. Niekedy však stačí aj jednoduchý rozhovor so zákazníkom, či dokonca posedenie s priateľmi na pive. Každý užívateľ je iný, a teda aj my sa musíme vedieť pozrieť na daný problém z viacerých perspektív. Inak sa môže stať, že riešenie, ktoré príde rozumné majiteľovi spoločnosti, nemusí byť pochopené na strane spotrebiteľa. To môže stáť vo výsledku spoločnosť veľa času aj peňazí.

2. Definovanie problému 🧐

V tejto fáze je čas na vyhodnotenie predchádzajúcej empatickej fázy. Zhrnutie všetkých postrehov a pozorovaní. Tu sa využíva aj tvorba fiktívnych osôb reprezentujúcich rôzne tipy užívateľov. Niekedy ani sami používatelia nevedia definovať aké sú ich potreby, avšak na základe dôsledného pozorovania, ich vieme často odhaliť. Presné zadefinovanie problémov, ktorým čelíte, je kľúčové pri nasledujúcej fáze.

3. Generovanie nápadov 💡

Ak už poznáme problém, môžeme sa pustiť do tvorenia nápadov. Na základe zistených informácií, môžeme začať s brainstormingom. Pri brainstormingu ide skôr o kvantitu ako o kvalitu myšlienok. Nejde o to nájsť finálne riešenie, ale o zhromaždenie čo najviac pohľadov na danú vec. Každý nápad, aj keď nie najlepší, môže slúžiť ako podnet inému nápadu. Medze sa tu nekladú. Snažte sa hneď vizualizovať svoje myšlienky (Kresby, Myšlienkové mapy, Moodboardy, Diagramy... ). Všetko to môže taktiež slúžiť ako podnet. Na konci tejto fázy by ste mali mať zopár finálnych nápadov.

4. Prototyp 📃

Prichádza prvá verzia riešenia. Priestor pre realizáciu nápadov z predchádzajúcej fázy. Nejde tu o to vytvoriť finálny produkt, ale opäť o to, vytvoriť taký produkt, na ktorom budete schopný v ďalšej fáze skúmať užívateľa. Prototyp by mal odpovedať aj na to, či je vaše riešenie realizovateľné. Niekedy sa budete musieť vrátiť do fázy brainstormingu a vymyslieť niečo iné. Aj keď vás to posunie o krok späť, budete o skúsenosť bohatší.

5. Testovanie 🧪

Keď sa dostane prototyp k užívateľovi je dôležité skúmať interakciu s produktom či službou, v online svete vyhodnocovať dáta. Jednoducho získať spätnú väzbu. Pri testovaní často narazíte na veci, ktoré vás vrátia na predchádzajúce fázy. A možno až na úplný začiatok... V konečnom dôsledku je stále lepší nefunkčný prototyp ako nefunkčný finálny produkt, do ktorého boli investované niekoľko násobne väčšie investície.

Je dôležité povedať, že pri tejto metóde nejde až tak o vyriešenie jedného problému, ako o kontinuálne odpovedanie na potreby spotrebiteľa. Preto sa často design thinking schémy zobrazujú cyklicky (iteratívne) a nie lineárne.

Viac o Design Thinking

Ak sa chcete o tejto metóde dozvedieť viac, tu je zopár zdrojov a príkladov z praxe.